Konstantin Bronzit

Narodil sa 12. apríl 1965 v Leningrade (dnešný Petrohrad). Po absolvovaní Vyšších kurzov scenáristicky a réžie na moskovskej filmovej akadémii VGIK pod vedením legendárneho Fjodora Chitruka začal profesionálnu kariéru v štúdiu Pilot, čo bolo prvé súkromne štúdio post-sovietskej Moskvy. Dnes pôsobí v štúdiu Melnitsa v rodnom Petrohrade. 

Konstantin Bronzit, scenárista, výtvarník, animátor a režisér animovaných filmov, patrí k vrcholným predstaviteľom ruskej animácie post-sovietskeho obdobia. Na konte má viac než desiatku krátkometrážnych titulov, jeden dlhometrážny film, dve nominácie na Oscara a jednu nomináciu na francúzskeho Cezara. Na svetovej scéne výrazne zažiaril v roku 1999 s komédiou Na konci sveta, kde prejavil jedinečný talent na budovanie gagovej situácie a jemnocit pre časovanie akcie. Situačný humor prýšti i z každej scény filmu Boh (2003), ale aj Lovestory z toalety (2007). Kritikou i publikom bol výborne prijatý film Nemôžeme žiť bez kozmu (2014), motív osamelosti ďalej rozvinul v krátkom filme On nemôže žiť bez kozmu (2019). Svet animácie našiel v Konstantinovi Bronzitovi autora s mimoriadnou empatiou. Na jednej strane sa dokáže láskavo smiať na ľudských slabostiach, na druhej strane dojímavo rozjíma o ľudských túžbach a hĺbkach psyche. 

Animator.ru

IMDb

CSFD